Pavol Spišák 2. časť

 

Bol veľkým ctiteľom sv. Cyrila a sv. Metoda. Nikdy sa nesťažoval na utrpenie, ktoré prežil vo väzení. Apoštolský administrátor Mons. Ján Hirka ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenoval za titulárneho kanonika

 

 

 

 

Po úspešnej 1. časti, prinášame 2. časť, pekné čítanie. Prvú časť si môžete otvoriť aj z tejto stránky.

 

 

Pavol Spišák 1. časť

 

 

 

.presviedčanie, väzenie, vyhnanstvo


25. apríla 1950 bol otec Pavol Spišák zvolený za pravoslávneho biskupa, čo rázne odmietol, za čo bol mučený a väznený. Odmietol aj ponúkané auto a peniaze. Bránil si svoju vieru a príslušníkom ŠtB tvrdo odporoval. Keď ho chceli odviesť z farnosti, bránil sa nielen slovne, ale aj fyzicky. Preto ho odvliekli do lesa a brutálne zbili. Zlomili mu nos a vážne zranili nohy.

Od 1. augusta  1950 mu bola schválená plná penzia. Dali mu však podmienku, že dôchodok dostane, ak prestúpi do Pravoslávnej cirkvi. To rázne odmietol a tak dva roky od 1. augusta 1950 do 4. februára 1952, nedostával ani plat, ani dôchodok.

 

Počas tzv. „akcie P“ zostal Pavol Spišák verný gréckokatolíckej Cirkvi, nepodpísal prestup na pravoslávie a s tým spojené výhody, no farnosť nechcel opustiť. V noci z 15. na 16.augusta ho násilne odvliekli do Podolínca. Sám otec Pavol si na to spomína takto : „Zaistený som bol v noci po 24. hodine mučeníckym spôsobom 15. augusta 1950. Nebolo času obliecť a obuť sa, ale bol som Bezpečnosťou zabraný zo skrvavenej postele, potrhali aj pyžamu na mne. Nevedel som, čo sa robí. Vyšetrovali ma, bili, vyhrážali, že ak nepodpíšem schizmu, pôjdem do Jáchymova a na Sibír. Taký dokaličený som došiel do Podolínca. Svedkovia sú tí kňazi, čo tam boli, ThDr. Ján Murín, Augustín Kliment, redemptorista a iní.“ Otec Alexander Schudich vo svojom denníku v piatok 17. augusta 1950 v Podolínci zaznamenal : „Priviezli tu zase nášho nového kolegu – je to Spišiak z Vernára. V noci sa doňho vlámali a odviezli ho, no pritom ho i bili.“


Otec Jozef Knežo o Pavlovi Spišákovi vydal nasledujúce svedectvo : „Mnohí naši starší kňazi sa budú pamätať na nášho gréckokatolíckeho kňaza vdp. Pavla Spišáka. Počul som už ako bohoslovec, že sa o ňom niektorí naši kňazi vyjadrovali dosť nepekne. Ako som ja o ňom počul bol to výnimočne vzdelaný kňaz. Pôsobil vo farnosti Vernár v rusko-slovenskej dedine. Prvý preložil sv. liturgiu do slovenčiny len preto, aby veriaci popri staroslovienskom texte mohli lepšie vychutnávať hĺbku liturgických textov. On sa nepresadzoval o to, aby sa slúžilo v reči ľudu. A i keď jeho kniha dostala od otca biskupa Gojdiča imprimatur, nepožíval medzi mnohými našimi kňazmi úctu. Možné je, že mnohí kňazi vedeli, že otec Spišák slúžieval sv. liturgiu bulharskému kráľovi Borisovi, ktorý trávil každoročne dovolenku na Muráni. Bol som už v Podolínci a aj tu sa dostalo na pretras meno Spišák. Vraj, ako sa teraz zachová. Iste podpíše pravoslávie. Ukázalo sa však, že pochybovanie o viere Spišáka nebolo na mieste. Jedného dňa sa otvorili brány koncentráku, prišlo auto, v ňom dvaja esenbáci, ktorí vytiahli z auta otca Spišáka v roztrhanej a skrvavenej košeli, podopierali ho a viedli k náčelníkovi tábora. Aj mnohí kňazi si poopravili mienku o otcovi Spišákovi. Možno niektorí kňazi si to ani potom neuvedomili, že išlo o človeka vzdelaného, ktorý dávno predtým predbehol čas. Prišiel Druhý vatikánsky koncil a vyniesol rozhodnutie, že všetky bohoslužobné obrady sa budú konať v reči ľudu.“


Potom bol väznený asi po dva týždne v Poprade a v Banskej Bystrici. Počas vyšetrovania bol vystavený brutálnemu fyzickému a psychickému týraniu. Veril v lepšie časy, hoci jeho listy sú plné skormútených slov a obáv z toho, ako dlho vydržia i tí najsilnejší diabolské prenasledovanie. Napokon bol deportovaný do sústreďovacieho kláštora františkánov v Hlohovci. Tu ho spomína 14. septembra 1950 otec Michal Fitz vo svojej knihe Trpké roky. V Hlohovci bolo väznených 70 gréckokatolíckych kňazov. Sústredenie tak veľkého počtu kňazov v Hlohovci rozvírilo hladinu tamojšieho katolíckeho obyvateľstva. Spočiatku nevedeli, kto sú. Kňazi im vysvetľovali, že sú katolícky kňazi východného obradu, že sú pre svoju vieru prenasledovaní a odlúčili ich od veriacich. Kňazi „so zlým kádrovým posudkom“ chodili na nútené práce, ostatní mali povinné vzdelávanie v marxizme – stalinizme. Kňazi slúžili vždy ráno koncelebrovanú sv. liturgiu a večer mali pobožnosti – mobeleny. Po Veľkej noci 1951 priviezli do Podolínca aj všetkých diecéznych kňazov z Močenka (Sládečkovce) a z františkánskeho kláštora v Hlohovci, a tiež aj gréckokatolíckych kňazov, ktorí nechceli prestúpiť k pravosláviu. Počet kňazov v podolínskom kláštore k 1.augustu 1951 bol dvesto devätnásť, z toho gréckokatolíckych sedemdesiatdva.

 

Od 14. apríla 1950 do 11. decembra 1951, kedy zrušili centralizačný tábor, tu internovali 553 rehoľníkov a kňazov. Kňazi latinského obradu slúžili každý deň sv. omše v kostole, východného obradu koncelebrovanú sv. liturgiu v kaplnke. V nedele a sviatky v kostole celebrovali a kázali kňazi zo všetkých rádov. Malo to veľký význam, lebo každý si určoval najlepšieho rečníka a tak sa ostatní zdokonaľovať i v rétorike. Držať v izolácii gréckokatolíckych kňazov stálo štát nie málo starostí a peňazí. Preto štátne orgány od začiatku hľadali najvýhodnejšie definitívne riešenie. A to v tichosti pripravovali. Dňa 6. novembra 1951 navštívili podolínsky kláštor štyria pracovníci cirkevného úradu – dvaja Slováci a dvaja Česi. Uskutočnili rozhovory s tými kňazmi, ktorí boli vyhliadnutí na „vývoz“ – teda do vyhnanstva. Keď sa Pavol Spišák rázne vyjadril, že nie je ochotní sa vrátiť do Vernára a pôsobiť tam ako pravoslávny kňaz vyriekli ortieľ : „Půjdete pracovat jako manuelní delník na hospodářství do Oseku.“ Za daných okolností nebolo iného východiska, len prijať vzniknutú situáciu a podrobiť sa odchodu do vyhnanstva. Všetci kňazi vedeli, že ich porozhadzujú po českom pohraničí a že je to naposledy, čo sú spolu. Rozhodli sa, že sa všetci navzájom rozlúčia. Zišli sa v jednej väčšej miestnosti a jeden z kňazov sa ujal slova. Zrekapituloval, čo všetko doteraz prežili a zároveň naznačil, že pred nimi je dlhá a pravdepodobne tŕnistá cesta. Vyzval všetkých, aby vydržali až do konca v nádeji, že Boh, ktorý ich podrobil veľkej dejinnej skúške, je ustavične s nimi a bude im vo všetkom pomáhať. Potom sa obrátil na staručkého preláta ThDr. Mikuláša Russnáka, bývalého univerzitného profesora Teologickej fakulty v Bratislave, aby im on ako vekovo najstarší a najvyšší cirkevný hodnostár dal na cestu svoje požehnanie. Prelát Russnák, vekom už starec, ale duchom mladík sa postavil a povedal : „Drahí oltárni bratia, nie ja vám, ale vy všetci dajte mne svoje požehnanie. Môj čas pokročil a na cestu do večnosti potrebujem veľa milostí.“ Naklonil svoje telo, lebo pokľaknúť už nemohol a všetci kňazi ho spoločne požehnali. Keď sa vzpriamil, ticho všetkých vyzval : „Teraz sa obráťme na východ, kde žijú naši veriaci a na diaľku ich spoločne požehnajme. Bola to dojímavá  neopakovateľná chvíľa. Ani jedno oko nezostalo suché a slzy kňazov kropili zem, ktorú museli nedobrovoľne opustiť. Potom všetci kňazi pokľakli na drevenú podlahu a ruka „starca Simeona“ sa mierne vznášala nad ich hlavami a jeho ústa šeptali modlitbu požehnania : „Da blahoslovit vas Hospoď ot Siona…“ Po tomto požehnaní sa kňazi utiahli do svojich izieb. Pobyt Pavla Spišáka v podolínskom kláštore trval päť mesiacov – do 8. novembra 1951.

 

V novembri 1951 putoval do vyhnanstva do Oseku pri Duchcove (Česká republika), aby tým obmedzili jeho vplyv na Slovensku. Tam sa mu otvorili rany z mučenia na obidvoch nohách a lekár trval na liečení. Tak sa dostal sa do nemocnice v Prahe, kde sa liečil niekoľko mesiacov. Odtiaľ ušiel do Bratislavy, kde sa pol roka skrýval u svojho priateľa. Odtiaľ odišiel do Ulianky pri Banskej Bystrici, kde žil na fare tiež pol roka. V roku 1953 sa vrátil do rodného Telgártu a býval u svojej sestry Márie Labošovej rod. Spišákovej. Sestra mala nemalé ťažkosti len preto, že prichýlila svojho vlastného brata. Neoprávnene jej zvýšili kontingent o desať percent.

 

Pred rokom 1968 bol otec Pavol znovu vyšetrovaný preto, že tajne sobášil. Počas obrodného procesu v roku 1968 začal opäť slúžiť sv. liturgiu v Telgárte. Po príchode nového správcu farnosti otca Jána Zubera mu nebolo umožnené vykonávať kňazskú službu. Sv. liturgiu slúžil už  iba súkromne doma. Námaha Pavla Spišáka s prekladom božskej liturgie však nevyšla nazmar. Po obnove gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 sa ukázalo nielen žiaduce, ale dokonca nevyhnutné sláviť božskú liturgiu v živom jazyku. Rímskokatolícka cirkev po II. Vatikánskom koncile zaviedla do slávenia obradov ľudový jazyk, a tak mnohí gréckokatolíci žijúci a vychovávaní v tom čase v rímskokatolíckom prostredí (a tých bola väčšina) si zvykli na bohoslužby v živom jazyku. Spišákov preklad bol odobrený a hneď zavedený do čiastočného používania, okrem tichých kňazských modlitieb a slov premenenia, ktoré sa museli modliť z cirkevného liturgikona.

 

V roku 1969 , počas púte slovenských gréckokatolíkov v Ríme, bol tlmočníkom u Svätého Otca Pavla VI. Gréckokatolícki i rímskokatolícki veriaci ho poznali ako mimoriadne vzdelaného kňaza. Patril medzi tých kňazov, ktorí všade zanechávajú nezmazateľné stopy svojho pôsobenia. Bol veľkým ctiteľom sv. Cyrila a sv. Metoda. Nikdy sa nesťažoval na utrpenie, ktoré prežil vo väzení. Apoštolský administrátor Mons. Ján Hirka ho pri príležitosti sedemdesiatych narodenín vymenoval za titulárneho kanonika.

 

Po smrti svojej sestry Márii Labošovej býval sedem rokov – až do svojej smrti u netere Márie Šipulovej. V tomto období otec Spišák našiel oporu v otcovi Škovierovi, ktorý bol kňazom v Šumiaci. Väčšinu času trávil v malej izbičke neveľkého rodinného domu. Mal značne podlomené zdravie, ktoré bolo následkom trýznenia, väzenia a nedobrovoľného pobytu v Oseku. Veľkú časť svojho času venoval čítaniu duchovnej literatúry, modlitbám a rozjímaniu. Samozrejme, každý deň odslúžil v súkromí svojej izby sv. liturgiu. Otec Pavol zomrel po trpkom telesnom utrpení vo svojej rodnej obci 17. marca 1975 vo veku 73 rokov. Pohrebné obrady vykonal 21. marca 1975 ordinár Mons. Ján Hirka. Zúčastnilo sa na nich veľké množstvo ľudí, gréckokatolíckych kňazov a oltárnych spolubratov latinského obradu na čele s banskobystrickým generálnym vikárom Mons. Jozefom Dovalom. Vo svojich príhovoroch, tí, ktorí ho poznali, zdôrazňovali jeho nebojácnosť, oduševnenie a horlivosť v práci a apoštoláte. Jeho telesné ostatky sú pochované na miestnom cintoríne pri Chráme Najsvätejšej Trojice v Telgárte.

 

.záver

 

Otec Pavol Spišák mal veľký organizačný talent. Už od svojej mladosti sa snažil krok za krokom dosiahnuť svoje vytýčené ciele. Napriek problémom a prekážkam vždy bojoval za pravdu a svoje presvedčenie. Žil pre veriacich a mal ich rád, hoci ho poznali ako prísneho a strohého kňaza. Učil ľudí poriadku, ale v prvom rade ho sám zachovával. Bol dobrým spevákom. Literárne sa angažoval v oblasti propagácie východného obradu a najmä úcty k sv. Cyrilovi a sv. Metodovi. Obzvlášť veľa síl potreboval na obhajobu svojho najväčšieho diela – prekladu sv. liturgie. Svojim životom, ale hlavne prácou si vydobil čestné miesto v galérii osobností duchovenstva. Veľmi mu záležalo, aby duchovne, ale aj vzdelanostne pozdvihol ľud. Vo všetkých farnostiach, kde pôsobil zavádzal nové zvyky a spolky – modlitby ruženca, mesačné spovede, poklonu najsvätejšej Sviatosti oltárnej, ružencové spolky, a spolky najsvätejšej Trojice. V rámci svojej pôsobnosti, na dedinách, kde chýbal učiteľ, on sám vyučoval. Mal blízky vzťah k deťom a mládeživybudované dobré vzťahy s mnohými rímskokatolíckymi kňazmi. Veľmi úzko spolupracoval s Maticou Slovenskou. Bol veľkým ctiteľom sv. Cyrila a sv. Metoda. Bol kňazom vysokých morálnych kvalít, aj keď nebol vždy pochopený u svojich nadriadených. Veľmi ťažko znášal utrpenie slovenských gréckokatolíkovNedal sa zlákať sľubmi ani zastrašiť utrpením, ktoré musel znášať za svoje náboženské a národné presvedčenie. Takmer polstoročie bol silným pilierom slovenských gréckokatolíkov v dobe prenasledovania v rodnej vlasti na Slovensku.

 

Text a foto: Jaroslav Slašťan, KDK Kremnica, Nevoľné


Miroslav Kráľ
Kalendár
február 2019
Po Ut St Št Pi So Ne
« dec    
 123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728  
Počet návštev

TOPlist