Svetový deň vody a o pôvodných názvoch Žitavy

 

Z príležitosti Svetového dňa vody – 22. marec – prebieha každoročne čistenie riek a potokov. V našom regióne popri iných potokoch je najväčšou riekou Žitava.

 

 

Z príležitosti Svetového dňa vody – 22.marec – prebieha každoročne čistenie riek a potokov. V našom regióne popri iných potokoch je najväčšou riekou Žitava, preto bude možno čitateľov zaujímať informácia o pôvodných názvoch Žitavy

Branislav Varsík v knihe Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí (SAV Bratislava 1989) uvádza o Žitave nasledovné údaje.

Rieka Žitava sa pôvodne vlievala priamo do Dunaja. Kráľ Gejza II. v listine datovanej do roku 1158, ktorá je však falzum, dal isté privilégiá a majetky nitrianskej cirkvi a medzi majetkami sa uvádza aj zem Kultekw, ktorá ležala tam, kde sa rieka Žitava vlievala do Dunaja (ubi Sythwa intrat in Danubium).

Dnes sa však rieka Žitava vlieva do rieky Nitry.

Rieka Žitava sa pripomína už v listine z r. 1075/1124/1217, ktorá sa týka kláštora v Hronskom Beňadiku ako Sitoua, ale listina sa nezachovala v origináli a bola aj interpolovaná. V ďalších origináloch sa uvádza takto: v rokoch 1164 – 1165 aqua Sitouua, r. 1209 sa uvádza eccelesia sancte Mariae de Sytoua (ako Kňažice, dnes súčasť Žitavian), okolo r. 1225 iuxta Situa, r. 1227 fluv. Sitva, r. 1229 fluv Sythua, r. 1249 fluv. Sytwa.

Z uvedených najstarších dokladov z 11. – 12. stor. ešte dobre vidieť, že pôvodný slovanský (slovenský) názov tu bol Žitava (Sitoua, Sitouua), ktorý Maďari prevzali od Slovanov už v 10. stor. a vytvorili si z neho názov Zsitva, ako si Maďari vytvorili zo slovanského názvu Morava maďarský názov Morva. V dokladoch od 13. stor. sa už uvádza prevažne pomaďarčený názov rieky vo forme Zsitva ( Situa, Sythua, Sytwa).

Pri hornom toku rieky Žitavy sa zachoval slovenský názov vo forme Zitava, tak je to napr. v dedinách Slepčany, Vieska nad Žitavou a Mlyňany, dnes časť obce Tesárske Mlyňany, kde sa v tamojšom dialekte hovorí aj „zeleznica, zelezo, ziabre“ až dodnes. Tu pri hornom toku rieky Žitavy sa totiž zachovalo pôvodné slovanské (slovenské) obyvateľstvo od pádu Veľkomoravskej ríše kontinuitne až do súčasnosti. Za tureckých vojen došlo však k silnému vyľudneniu územia pri dolnom toku rieky Žitavy a nové slovenské obyvateľstvo, ktoré po vyhnaní Turkov prišlo na toto územie zo severu, prevzalo od maďarského obyvateľstva už maďarský názov Žitva (Zsitva) a v 18. – 19. stor. ho aj používalo.

Názov rieky Žitavy s jej slovanskou príponou – ava je starého pôvodu, ale aj etymológia základu tohto názvu sa všeobecne vysvetľuje zo slovanského slova žito „obilie“ a názov asi označoval rieku „pretekajúcu obilným krajom“.

Kontinuitu slovanského obyvateľstva pri hornom toku rieky Žitavy a pod východnými svahmi pohoria Tribeč potvrdzujú predovšetkým vodopisné, miestne a chotárne názvy, ako sú názvy riek Topoľnica, Drevenica a Rohožnica, názvy pohoria a vrchov Tribeč (r. 1113 silva Trebics ), vrchu Lakeť (r. 1407 Loketh ) a vrchu Rázdiel ( r. 1293 mons Razdel ), ba aj mnohé názvy, ako sú : Kňažice (1075/1124/1217 ecelesia B.V. de villa Knesecz, r. 1209 villa Chenesis ), Zlaté Moravce (r. 1113 villa Morowa, r. 1284 Marouth ), Slepčany (r. 1164/1165 Selepchen ),Tesáre (1075/1124/1217 villa Tazzar, r. 1209 predium Tessar ), Sľažany (r. 1156 Scelemsan, teda ešte záznam s nosovkou a r. 1275 villa Zelesen ).

Branislav Varsík uvádza v hore spomenutej publikácii aj jeho zaujímavé zistenia o prítokoch rieky Žitavy. Pokračujeme citáciou z jeho diela.

Topoľnica rieka, ktorá tiekla cez Topoľčianky a sprava sa vlievala do Žitavy, v stredoveku sa nazývala Topoľnica. V dokladoch sa uvádza takto: r. 1293 Topolniche fev, r.1324 fluv. Thopolnica, r.1347 fluv. Tapolnycha, r. 1407 fons Toplonychafew, Tapolchafew, Tapolnychafew. Podľa názvu potoka Topoľnice vznikol názov dediny Topoľčianky (Malé Topoľčany), ktoré sa pripomínajú v doklade z r. 1293 Topolchen parvum, r. 1318 terra, poss. seu villa Kywstopolchan.

Roku 1347 Mikuláš z Topoľčianok dostal od kráľa Ľudovíta povolenie, že v lokalitách patriacich k hradu Hrušovu a k dedine Topoľčianky na rieke Topoľnici môže hľadať ryžovaním zlato.

Názov Topoľnica je slovanského pôvodu a pochádza od slova topoľ, nem. Pappel. Z prevzatého slovenského názvu Topoľnica sa vyvinul maďarský názov Tapolnica – Tapolca a z názvu Topoľčianky si vytvorili maďarský názov Kis Tapolcsán.

Toto píše Branislav Varsík vo svojej knihe Slovanské ( slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí.

Prof. PhDr. Branislav Varsík, DrSc (1904 – 1994), popredný slovenský historik, bol riadnym profesorom katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty UK v Bratislave.

Foto: Od prameňa Žitavy na Veľkej Lehote, pod mosty a cez splavy až po Martovce (sútok starého koryta Žitavy do rieky Nitra)

Text a foto: PaedDr. Ondrej Valach, Machulince

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Miroslav Kráľ
Kalendár
november 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« okt    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930  
Počet návštev

TOPlist