Významné výročia v roku 2018: Vznik Československej republiky

 

Nové smerovanie zahraničnému odboju dal Slovák Milan Rastislav Štefánik, ktorý využil svoje styky s najvyššími predstaviteľmi Francúzska.

 

 

Vznik Československej republiky

V tomto roku 2018 si pripomíname 100. výročie vzniku Česko-slovenskej republiky. Aj keď súčasnej generácii sú okolnosti vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov všeobecne známe, pripomeňme si niektoré dôležité udalosti, ktoré ovplyvnili vznik Československa. Zo samotného názvu sa postupne vytratila pomlčka, ktorá bola v roku 1918 uvádzaná vo všetkých dokumentoch.

Myšlienka československej štátnosti sa začala formovať už v roku 1914, krátko po začiatku prvej svetovej vojny. Slovenská liga v USA uverejnila 10. septembra 1914 Memorandum, v ktorom žiadala pre slovenský národ samourčovacie právo, bol to prvý signál rozchodu s Uhorskom.

Ďalší krok urobil známy český politik Tomáš Garrigue Masaryk (vtedy mal 64 rokov) na jeseň 1914, keď po odchode do emigrácie už v októbri toho istého roku spracoval prvú predstavu o Česko-slovenskom štáte. Masarykov plán bol natoľko príťažlivý, že nachádzal medzi Čechmi a Slovákmi čoraz viac stúpencov a odhodlaných bojovníkov.

22. októbra 1915 v meste Cleveland podpísali zástupcovia Slovenskej ligy a Českého národného združenia Clevelandskú dohodu, ktorá akceptovala plán česko-slovenskej štátnosti.

Nové smerovanie zahraničnému odboju dal Slovák Milan Rastislav Štefánik, ktorý využil svoje styky s najvyššími predstaviteľmi Francúzska. Vo februári 1916 bola v Paríži založená Česko-slovenská národná rada. Jej predsedom sa stal T.G.Masaryk, podpredsedom M.R.Štefánik a tajomníkom Edvard Beneš. Niektoré pramene uvádzajú, že nie je isté, či by sa bez Štefánika presadila česko-slovenská odbojová akcia.

Veľký význam malo v roku 1917 vytvorenie česko-slovenských vojenských oddielov s názvom česko-slovenské légie, ktoré vznikli vo Francúzsku a v Rusku a bojovali na strane štátov Dohody.

S rastúcimi protivojnovými náladami sa šírili nové politické programy. Slovenský politik Vavro Šrobár vypracoval rezolúciu na prvomájové zhromaždenie 1918 v Liptovskom Mikuláši, kde bola požiadavka sebaurčenia pre slovenský národ a a vyjadrenie súhlasu za česko-slovenskú orientáciu.

Nespokojní boli aj slovenskí vojaci, ktorí odmietali bojovať za Rakúsko-Uhorsko a nespokojnosť prejavovali početnými vzburami. Najznámejšia a najprísnejšie potrestaná vzbura v rakúsko-uhorskej armáde bola 2. júna 1918 vzbura slovenských vojakov v srbskom Kragujevaci. Vzburu potlačili a 44 slovenských vojakov odsúdili na smrť zastrelením. Ďalšie vojenské vzbury na slovenskom území vypukli v Bratislave, Trenčíne, Rimavskej Sobote. V Prešove ale aj v českých mestách.

Predseda Česko-slovenskej národnej rady Tomáš Garrigue Masaryk po jednaniach s predstaviteľmi Slovenskej ligy v USA spoločne zostavili 31. mája 1918 Pittsburskú dohodu, ktorá hovorila o postavení Slovenska v novovzniknutom štáte.

14. októbra 1918 Československá národná rada po predchádzajúcich rokovaniach sa zmenila na dočasnú vládu. Bola to trojčlenná vláda, ktorej predsedom bol T. G. Masaryk, ministrom zahraničia E.Beneš a ministrom obrany M. R. Štefánik.

Rakúsko-uhorský panovník Karol sa pokúsil zabrániť rozpadu monarchie a 16. októbra 1918 vydal manifest o federalizovaní Rakúsko-Uhorska.

Českí a slovenskí politici čakali už len na vhodný okamih, aby mohli vyhlásiť česko-slovenský štát.

Rakúsko-uhorská vláda prijala 27. októbra 1918 kapitulačné podmienky dohodových mocností. Pod dojmom tejto udalosti Československý národný výbor v Prahe prijal prvý zákon, ktorým vyhlásil 28. októbra 1918 Česko-slovenskú republiku.

O Martinskej deklarácii v budúcom článku.

Text a foto: PaedDr. Ondrej Valach, Machulince

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Miroslav Kráľ
Kalendár
máj 2018
Po Ut St Št Pi So Ne
« apr    
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031  
Počet návštev

TOPlist